Ako vyzerá naša práca?

Každé dieťa má právo na výchovu a vzdelávanie, bez ohľadu na to, v akých podmienkach sa práve nachádza. Toto právo nie je odopreté ani deťom, ktoré sú hospitalizované v bratislavských nemocniciach. Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľka materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára. Spravidla sa nejedná o dlhodobú výchovu a vzdelávanie v materskej škole. Čas strávený v nej je priamo úmerný dobe hospitalizácie dieťaťa. Heterogénne zloženie detí v triedach je premenlivé, deti do materskej školy prichádzajú a odchádzajú priebežne počas celého roka.

Učiteľka vo veľkej miere využíva situačné rozhodovanie, musí flexibilne prispôsobovať ponuku aktivít a činností aktuálnemu zloženiu detí v triedach, dennému režimu a pravidelnému chodu na jednotlivých klinikách nemocníc.
Všetky činnosti a aktivity v triedach materskej školy sú organizované tak, aby zohľadňovali prioritne zdravotný stav detí, prihliadali na špecifické potreby, možnosti a záujmy detí, fyziologické osobitosti jednotlivých vekových skupín, aby utvárali podmienky pre úspešnú liečbu a optimálny psychosomatický vývin detí predškolského veku. V bežnej praxi prevažuje individuálna a skupinová forma práce.

Na základe výsledkov zo vstupnej diagnostiky dieťaťa učiteľka vo svojej pedagogickej praxi s chorými a zdravotne oslabenými deťmi využíva špeciálne metódy, formy a prostriedky, uplatňuje potrebné pedagogické i špeciálnopedagogické zásady na dosiahnutie maximálneho efektu. Aktivity a činnosti volí tak, aby aj choré a zdravotne oslabené dieťa mohlo za každých okolností prežívať zážitky úspechu. Zrealizované aktivity vyhodnocuje prostredníctvom metód a prostriedkov hodnotenia. Tieto hodnotenia často využívajú lekári pre dotvorenie si celkového obrazu o konkrétnom dieťati.

Denné činnosti v materskej škole sú usporiadané v dennom poriadku, v ktorom sa striedajú hry a hrové činnosti, pohybové a relaxačné cvičenia, odpočinok a činnosti zabezpečujúce životosprávu (osobná hygiena, stravovanie, stolovanie). Denný poriadok je flexibilný – prispôsobený pravidelnému chodu a dennému režimu jednotlivých kliník nemocníc. Organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné. V prípade výchovno-vzdelávacej činnosti zdravotne postihnutých detí v materskej škole učiteľka vypracováva individuálne výchovno-vzdelávacie programy, používa špeciálne pomôcky.

Ciele predprimárneho vzdelávania v materskej škole pri zdravotníckom zariadení

Hlavný cieľ:

  • dosiahnuť optimálnu kognitívnu, senzomotorickú a sociálno-citovú úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti (východiskom pre dosiahnutie cieľa je jedinečnosť chorého a zdravotne oslabeného dieťaťa).

Špecifické ciele:

  • uľahčiť dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené prostredie (na zdravotnícke zariadenie i materskú školu pri zdravotníckom zariadení),
  • prostredníctvom individuálneho prístupu prispieť k úspešnému priebehu liečby a doliečovaniu detí chorých a zdravotne oslabených,
  • individuálnym a diferencovaným výchovno-vzdelávacím pôsobením pomáhať deťom prekonávať psychické ťažkosti vyplývajúce zo zdravotného stavu a odlúčenia od rodiny,
  • prihliadať na rôzne sociokultúrne a socioekonomické zázemie detí, vytvoriť rovnaké výchovno-vzdelávacie príležitosti pre deti bez rozdielov rasy, náboženstva, jazyka a pod.,
  • osobnosť chorých a zdravotne oslabených detí chápať a prijímať s ich špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami (jedinečnosť dieťaťa), rešpektovať rozdielne výchovno-vzdelávacie potreby detí a ich momentálne osobné dispozície; diferencovať výchovno-vzdelávacie požiadavky vzhľadom na zdravotné a rozvojové možnosti a schopnosti detí na základe špeciálno-pedagogickej diagnostiky,
  • vytvárať a posilňovať odolnosť detí voči náročným záťažovým situáciám v oblasti sociálnej komunikácie a negatívne pôsobiaceho okolitého prostredia,
  • napomáhať deťom odpútať sa od choroby a jej následkov vytváraním priaznivej sociálnoemocionálnej podpory, rozvíjaním vzájomnej komunikácie a tolerancie,
  • rozvíjať a podporovať zdravé sebavedomie, sebaistotu, formovať vlastnú jedinečnosť a životné kompetencie (spôsobilosti) detí chorých a zdravotne oslabených;
  • viesť deti k vytváraniu vlastných individualít, vytváraniu vzťahu k sebe i druhým, rozvíjaniu empatie, asertivity, spolupatričnosti, rozvoju citov, pozitívneho správania, vzájomnej pomoci a úcty,
  • podporovať a rozvíjať u detí pozitívny postoj k zdraviu, k podpore zdravia, prevencii, zdravej výžive, zdravému životnému štýlu a viesť ich k praktickým činnostiam chrániacim zdravie – profilácia materskej školy,
  • získavať dôveru rodičov prostredníctvom individuálneho poradenstva a nasmerovať ich na odborné poradenstvo s inými odborníkmi (pediater, logopéd, psychológ, rehabilitačný, sociálny pracovník a pod.),
  • prostredníctvom individuálneho prístupu uľahčiť deťom bezproblémový návrat do bežného prostredia domova i kmeňovej materskej školy (prípadná spolupráca s kmeňovou materskou školou, poradenstvo).

Z mnohých výchovno-vzdelávacích cieľov vyberáme nasledujúce:

  • rozvíjať a podporovať celostný osobnostný rozvoj; vytvárať elementárne základy kľúčových kompetencií dieťaťa,
  • dbať na to, aby výchova a vzdelávanie detí v materskej škole pri zdravotníckom zariadení prebiehala na základe intenzívne uplatňovaného individuálneho prístupu,
  • vyvarovať sa stereotypov pri voľbe metód, stratégií, foriem a prostriedkov v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti,
  • podľa možností využívať v maximálnej miere zážitkové učenie, experimentovanie, bádanie, zmyslové vnímanie  u detí (rýchlejšie osvojenie si poznatkov a  dlhodobejšie zapamätanie si naučeného, prežitého) a prispôsobiť ich konkrétnym podmienkam jednotlivých kliník,
  • realizovať aktivity/témy súvisiace s profiláciou materskej školy – zdravie, podpora zdravia, zdravý životný štýl, ale aj aktivity/témy súvisiace so separáciou odpadu, životným prostredím, environmentálnou výchovou, na témy smerujúce k slovenskej spolupatričnosti, kráse našej krajiny, jej dominánt, štátne symboly, folklór, tradície, históriu, na druhej strane poznanie multikultúrnej a socioekonomickej rozmanitosti sveta,
  • klásť ju detí dôraz na ich vlastné prežívanie, rozvíjanie ich tvorivého a kritického myslenia, schopností vzájomne komunikovať, spolupracovať a rešpektovať sa,
  • podnecovať kreativitu, spontaneitu a emocionalitu detí prostredníctvom dramatických, hudobných a výtvarných činností; stimulovať sociálny, emocionálny a morálny vývin detí; rozvoj tvorivého a kritického myslenia, schopnosť pracovať spoločne, vzájomne sa rešpektovať,
  • vytvárať priaznivé prostredie na implementáciu inovačných pedagogických metód s využitím informačných, komunikačných a digitálnych technológií (IKT) a diaktických pomôcok pri rešpektovaní zdravotného stavu a vývinových možnosti detí,
  • zvýšenú pozornosť venovať činnostiam zameraným na rozvíjanie vyšších psychických procesov, podnecovať detí k vyjadrovaniu poznatkov, názorov a postojov,
  • uplatňovať hru ako jednu z najdôležitejších metód a prostriedkov učenia sa detí, neuplatňovať školský spôsob vyučovania,
  • modifikovať obsah výchovy a vzdelávania detí so zdravotným postihnutím,
  • výchovno-vzdelávaciu činnosť podľa potreby dopĺňať aktivitami stimulačnými, terapeutickými, korekčnými, reedukačnými, relaxačnými, liečebno-rehabilitačnými,
  • rozvíjať predčitateľskú gramotnosť, uplatňovaním špecifických metód; rozvíjať aktívne počúvanie s porozumením (čítaním veršov, rozprávok a príbehov s detským hrdinom, a pod.), pri overovaní porozumenia vypočutého textu využívať metódy tvorivej dramatizácie; zámerné rozvíjať aktívnu slovnú zásobu detí, formovať kladný  vzťah detí  ku knihe a literatúre,
  • venovať pozornosť rozvíjaniu informačnej a digitálnej gramotnosti detí, hravým prístupom rozvíjať elementárne základy matematickej a prírodovednej gramotnosti,
  • venovať zvýšenú pozornosť precvičovaniu správnej výslovnosti a rozvíjaniu súvislého vyjadrovania,
  • stimulovať a aktivizovať emócie detí prostredníctvom výtvarných činností, s dôrazom na subjektívno-osobnostné prežívanie a osvojovanie si sveta,
  • rozvíjať a podporovať pozitívne empatické postoje k rovesníkom i dospelým,
  • posilňovať úctu k rodičom, kultúrnym, národným hodnotám, tradíciám a materinskému jazyku.

Obsah a rozsah výchovy a vzdelávania v materskej škole pri zdravotníckom zariadení určujú učebné osnovy, ktoré sú súčasťou školského vzdelávacieho programu „Hravo-zdravo“.

Obsah učebných osnov je spracovaný do 10 integrovaných obsahových celkov a 48 tém, ktoré sa realizujú v priebehu desiatich mesiacov školského roka. Výber obsahových celkov vychádza z cieľov, zamerania a profilácie materskej školy a je úzko spojený so životom a prežívaním detí. Obsahové celky súvisia s ročnými obdobiami, ich typickými znakmi, premenami, aktivitami a sviatkami. Obsahujú stručnú charakteristiku obsahového celku, vzdelávacie oblasti, podoblasti, výkonové štandardy, obsahové štandardy, vlastné návrhy stratégií výchovno-vzdelávacej činnosti, učebné zdroje pre učiteľku aj pre deti a metódy a prostriedky hodnotenia vytýčených výkonových štandardov.

Súčasťou osnov sú výkonové a obsahové štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí (Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb) vypracované v rozsahu vzdelávacích štandardov „Vzdelávacieho programu pre deti choré a zdravotne oslabené pre predprimárne vzdelávanie“.

Učebné osnovy nie sú vypracované ako definitívne, nemenné, môžu sa dopĺňať formou dodatkov, na ktorých sa dohodnú pedagogické zamestnankyne na zasadnutí metodického združenia. Učebné osnovy sú záväzkom pre všetky učiteľky materskej školy pri zdravotníckom zariadení. Sú vypracované tak, že učiteľky neobmedzujú, ponechávajú im voľnosť v ich rozhodovaní a prispôsobovaní sa aktuálnemu zloženiu detí v triede a individuálnym potrebám chorých a zdravotne oslabených detí.